2. KOLO - OKTÓBER

    Vysoké  Tatry sú pekné aj v októbri, preto sme sa rozhodli ich navštíviť aj v tomto období. Tiahnu sa na severe Slovenska, dvíhajú sa do veľkej výšky  skalnatými  vrchmi. Najvyšší je  Gerlachovský štít.  Cestovali sme vlakom. V košickom rýchliku sedeli dvaja mládenci a zhrbená starenka.  Za oknom sme pozorovali približujúce sa Tatry.  Onedlho sme kráčali úzkym chodníkom. Zrazu sa zablýskalo. Na západnom horizonte naberá obloha tmavý odtieň, ktorý sa postupne rozširuje. Sú to zlovestné búrkové mračná.  Naduté vo svojej pýche rýchlo prikryjú oblohu. Vietor sa mení na víchricu. Musíme sa ukryť, lebo nebo chrlí prúdy vody.  

 

vysoké

- odvodené slovo od vybraného slova vysoký

Tatry  

- vlastné podstatné meno

októbri           

- neživotné podstatné meno mužského rodu; v N sg. sa končí na -r; s pohyblivou samohláskou -e- /október - októbri/; skloňuje sa podľa vzoru stroj

období

- podstatné meno stredného rodu; L sg.; skloňuje sa podľa vzoru vysvedčenie

Slovenska

- vlastné podstatné meno

dvíhajú

- v je obojaká spoluhláska; dvíhajú nie je vybrané slovo

výšky

- odvodené slovo od vybraného slova vysoký

skalnatými

- vlastnostné prídavné meno; I pl.; skloňuje sa podľa vzoru pekný

vrchmi

- neživotné podstatné meno mužského rodu; I pl.; skloňuje sa podľa vzoru dub

najvyšší

- odvodené slovo od vybraného slova vysoký

Gerlachovský štít

- viaclovné vlastné meno; vo viacslovných pomenovaniach, ktoré sa stáva vlastným menom iba ako celok, píšeme s veľkým začiatočným písmenom iba prvé slovo

cestovali

- sloveso; tvar minulého času

sme

- sloveso; základný tvar byť; 1. osoba pl.; s je neznelá spoluhláska, ktorá sa vyslovuje ako znelá spoluhláska z – rovnako ako u slovies s osobnou príponou -me v 1. osobe pl. v rozkazovacom spôsobe /skúsme – skúzme/

košickom

- vlastnostné prídavné meno

rýchliku

- odvodené slovo od vybraného slova rýchly

sedeli

- sloveso; tvar minulého času

pozorovali

- mäkkosť spoluhlásky ľ sa pred samohláskou i neoznačuje mäkčeňom

približujúce

- r je obojaká spoluhláska; predpona pri nie je vybrané slovo

- neurčitý slovesný tvar - činné príčastie prítomné; tvorí sa neurčitku slovesa pomocou prípon -úci, -úca, -úce, -iaci, -iaca, -iace; prípony -úci, -úca, -úce sa po predchádzajúcej dlhej slabike skracujú /písať – píšuci/; v tomto prípade je predchádzajúca slabika krátka /pri-bli-žu-jú-ce/

Tatry

- vlastné podstatné meno

kráčali

- sloveso; tvar minulého času

úzkym

- z je znelá spoluhláska; vyslovuje sa ako neznelá spoluhláska s – k znelostnej asimilácii dochádza vo vnútri slova: z sa nachádza pred neznelou spoluhláskou k odvodzovacej prípony

zrazu

- z – neslabičná predpona; znelá spoluhláska z sa vyslovuje i píše ako z, ak sa koreň slova začína na zvučnú /znelú nepárovú/ spoluhlásku

zablýskalo

- l je tvrdá spoluhláska

horizonte

- r je obojaká spoluhláska; horizonte nie je vybrané slovo

tmavý

- vlastnostné prídavné meno; A sg.; skloňuje sa podľa vzoru pekný

odtieň

- d je znelá spoluhláska; vyslovuje sa ako neznelá spoluhláska t – k znelostnej asimilácii dochádza vo vnútri slova: d sa nachádza pred neznelou spoluhláskou t koreňa slova

ktorý

- vzťažné zámeno; N sg.; skloňuje sa podľa vzoru pekný

pýche

- odvodené slovo od vybraného slova pýcha

rýchlo

- odvodené slovo od vybraného slova rýchly

prikryjú

- r je obojaká spoluhláska; predpona pri nie je vybrané slovo

- odvodené slovo od vybraného slova kryť

víchricu

- v je obojaká spoluhláska; víchricu nie je vybrané slovo

ukryť

- odvodené slovo od vybraného slova kryť

prúdy

- neživotné podstatné meno mužského rodu; A pl.; skloňuje sa podľa vzoru dub

vody

- podstatné meno ženského rodu; G sg.; skloňuje sa podľa vzoru žena