6. KOLO - FEBRUÁR

     Cez jarné prázdniny sme navštívili  Banskú Štiavnicu. Bolo to koncom februára.  Kúpili sme si v jednom zo siedmich obchodov na banskoštiavnických uliciach rovnaké tričká po stopäťdesiat korún. Mesto sa nám nepáčilo. Títo Banskoštiavničania  sú akísi ľahostajní k svojim historickým pamiatkam. Druhýkrát sem už neprídeme.  Ďalší deň  sme sa rozhodli ísť radšej  na túru do Štiavnických vrchov. Ivana i Štefan sú veľkí turisti a majú radi  prírodu. Obliekli sa do nových tričiek, na Ivankinej tvári sa  mihol úsmev a vyrazili.

 

cez

- predložka; končí sa na znelú spoluhlásku z; znelé spoluhlásky, na ktoré sú predložky zakončené (bez, cez, od, nad, pod, v, z, pred, uprostred, pozdĺž, napred, nazad...) sa pred nasle­dujúcim slovom, ktoré sa začína znelou párovou alebo znelou nepárovou spoluhláskou, vyslovujú vždy ako znelé

prázdniny

- pomnožné podstatné meno; A; skloňuje sa podľa vzoru žena

Banskú Štiavnicu

- vlastné podstatné meno; v názvoch miest a obcí píšeme s veľkým začiatočným písmenom všetky plnovýznamové slová

zo

- predložka; predložková väzba s inštrumentálom

siedmich

- základná čííslovka; G pl.; skloňuje sa podľa vzoru päť

obchodov

- neživotné podstatné meno mužského rodu; G pl.; skloňuje sa podľa vzoru dub

banskoštiavnických

- vlastnostné prídavné meno odvodené od vlastných podstatných mien píšeme s malým začiatočným písmenom

- vlastnostné prídavné meno; L pl.; skloňuje sa podľa vzoru pekný

tričká

- podstatné meno stredného rodu; A pl.; skloňuje sa podľa vzoru mesto

stopäťdesiat

- ť je neznelá spoluhláska; vyslovuje sa ako znelá spoluhláska d – k znelostnej asimilácii dochádza vo vnútri slova: ť sa nachádza pred znelou spoluhláskou d koreňa slova

títo

- zosilnený tvar ukazovacieho  zámena; základný tvar tento; N pl.

Banskoštiavničania

- vlastné podstatné meno

akísi

- neurčité zámeno; vytvorené z opytovacieho zámena aký pridaním nesamostatnej častice -si; opytovacie zámeno aký sa skloňuje ako prídavné meno; N pl.; skloňuje sa podľa vzoru pekný

ľahostajní

- vlastnostné prídavné meno; N pl.; skloňuje sa podľa vzoru pekný

k svojim

- zvratnéprivlastňoacie zámeno; D pl. - pádová prípona -im s krátkou samohláskou i

historickým

- h je tvdá spoluhláska; v slove história sa po trdej spoluhláske h píše samohláska i podľa pôvodného pravopisu tohto slova

- vlastnostné prídavné meno; D pl.; skloňuje sa podľa vzoru pekný

druhýkrát

- radová číslovka; má povahu prídavného mena; skloňuje sa ako prídavné meno - podľa vzoru pekný; N sg.

neprídeme

- r je obojaká spoluhláska; neprídemem ni je vybrané slovo

rozhodli

- z je znelá spoluhláska; vyslovuje sa ako znelá spoluhláska – nedochádza k znelostnej asimilácii: z sa nachádza pred znelou spoluhláskou h koreňa slova

radšej

- d je znelá spoluhláska; vyslovuje sa ako neznelá spoluhláska t - k znelostnej asimilácii dochádza vo vnútry slova: d sa nachádza pred neznelou spoluhláskou koreňa slova

Štiavnických vrchov

- vlastné meno

- Štiavnických: vlastnostné prídavné meno; G pl.; skloňuje sa podľa vzoru pekný

- vrchov: neživotné podstatné meno mužského rodu; G pl.; skloňuje sa podľa vzoru dub

Ivana

- vlastné podtatné meno

Štefan

- vlastné podstatné meno

veľkí

- vlastnostné prídavné meno; N pl.; skloňuje sa podľa vzoru pekný

turisti

- životné podstatné meno mužského rodu; N pl.; skloňuje sa podľa vzoru chlap

obliekli

- sloveso; tvar minulého času

nových

- vlastnostné prídavné meno; G pl.; skloňuje sa podľa vzoru pekný

tvári

- podstatné meno stredného rodu; L sg.; skloňuje sa podľa vzoru dlaň

mihol

- m je obojaká spoluhláska; mihol nie je vybrané slovo

úsmev

- v je znelá spoluhláska; nachádza sa na konci slova pred prestávkou - jej výslovnostným variantom je u

vyrazili

-  predpna vý-; /vy-razili/