6. KOLO - FEBRUÁR
Cez jarné prázdniny sme navštívili Banskú Štiavnicu. Bolo to koncom februára. Kúpili sme si v jednom zo siedmich obchodov na banskoštiavnických uliciach rovnaké tričká po stopäťdesiat korún. Mesto sa nám nepáčilo. Títo Banskoštiavničania sú akísi ľahostajní k svojim historickým pamiatkam. Druhýkrát sem už neprídeme. Ďalší deň sme sa rozhodli ísť radšej na túru do Štiavnických vrchov. Ivana i Štefan sú veľkí turisti a majú radi prírodu. Obliekli sa do nových tričiek, na Ivankinej tvári sa mihol úsmev a vyrazili.
cez
- predložka; končí sa na znelú spoluhlásku z; znelé spoluhlásky, na ktoré sú predložky zakončené (bez, cez, od, nad, pod, v, z, pred, uprostred, pozdĺž, napred, nazad...) sa pred nasledujúcim slovom, ktoré sa začína znelou párovou alebo znelou nepárovou spoluhláskou, vyslovujú vždy ako znelé
prázdniny
- pomnožné podstatné meno; A; skloňuje sa podľa vzoru žena
Banskú Štiavnicu
- vlastné podstatné meno; v názvoch miest a obcí píšeme s veľkým začiatočným písmenom všetky plnovýznamové slová
zo
- predložka; predložková väzba s inštrumentálom
siedmich
- základná čííslovka; G pl.; skloňuje sa podľa vzoru päť
obchodov
- neživotné podstatné meno mužského rodu; G pl.; skloňuje sa podľa vzoru dub
banskoštiavnických
- vlastnostné prídavné meno odvodené od vlastných podstatných mien píšeme s malým začiatočným písmenom
- vlastnostné prídavné meno; L pl.; skloňuje sa podľa vzoru pekný
tričká
- podstatné meno stredného rodu; A pl.; skloňuje sa podľa vzoru mesto
stopäťdesiat
- ť je neznelá spoluhláska; vyslovuje sa ako znelá spoluhláska d – k znelostnej asimilácii dochádza vo vnútri slova: ť sa nachádza pred znelou spoluhláskou d koreňa slova
títo
- zosilnený tvar ukazovacieho zámena; základný tvar tento; N pl.
Banskoštiavničania
- vlastné podstatné meno
akísi
- neurčité zámeno; vytvorené z opytovacieho zámena aký pridaním nesamostatnej častice -si; opytovacie zámeno aký sa skloňuje ako prídavné meno; N pl.; skloňuje sa podľa vzoru pekný
ľahostajní
- vlastnostné prídavné meno; N pl.; skloňuje sa podľa vzoru pekný
k svojim
- zvratnéprivlastňoacie zámeno; D pl. - pádová prípona -im s krátkou samohláskou i
historickým
- h je tvdá spoluhláska; v slove história sa po trdej spoluhláske h píše samohláska i podľa pôvodného pravopisu tohto slova
- vlastnostné prídavné meno; D pl.; skloňuje sa podľa vzoru pekný
druhýkrát
- radová číslovka; má povahu prídavného mena; skloňuje sa ako prídavné meno - podľa vzoru pekný; N sg.
neprídeme
- r je obojaká spoluhláska; neprídemem ni je vybrané slovo
rozhodli
- z je znelá spoluhláska; vyslovuje sa ako znelá spoluhláska – nedochádza k znelostnej asimilácii: z sa nachádza pred znelou spoluhláskou h koreňa slova
radšej
- d je znelá spoluhláska; vyslovuje sa ako neznelá spoluhláska t - k znelostnej asimilácii dochádza vo vnútry slova: d sa nachádza pred neznelou spoluhláskou koreňa slova
Štiavnických vrchov
- vlastné meno
- Štiavnických: vlastnostné prídavné meno; G pl.; skloňuje sa podľa vzoru pekný
- vrchov: neživotné podstatné meno mužského rodu; G pl.; skloňuje sa podľa vzoru dub
Ivana
- vlastné podtatné meno
Štefan
- vlastné podstatné meno
veľkí
- vlastnostné prídavné meno; N pl.; skloňuje sa podľa vzoru pekný
turisti
- životné podstatné meno mužského rodu; N pl.; skloňuje sa podľa vzoru chlap
obliekli
- sloveso; tvar minulého času
nových
- vlastnostné prídavné meno; G pl.; skloňuje sa podľa vzoru pekný
tvári
- podstatné meno stredného rodu; L sg.; skloňuje sa podľa vzoru dlaň
mihol
- m je obojaká spoluhláska; mihol nie je vybrané slovo
úsmev
- v je znelá spoluhláska; nachádza sa na konci slova pred prestávkou - jej výslovnostným variantom je u
vyrazili
- predpna vý-; /vy-razili/