JOHN RONALD REUEL TOLKIEN - Pán prsteňov /úryvok/

     „Chceš sa teraz pozrieť ty, Frodo? spýtala sa Pani Galadriel.

     „Pozriem sa,“ povedal Frodo. Vistúpil na podstavec a nahol sa nad tmavú vodu. Zrkadlo ihneď spriezračnelo, a zbadal v ňom súmračnú krajinu. V diaľke sa proti bledému nebu črtalo tmavé horstvo. Do nedozerna sa tam vinula dlhá sivá cesta. Po nej kráčala z diaľky postava, sprvu nezreteľná a malá, ale blýžila sa a bola čoraz väčšia a zretelnejšia. Frodo si odrazu uvedomil, že mu pripomína Gandalfa. Takmer na ňho zavolal menom, ale potom zbadal, že postava nieje oblečená v sivom, ale v bielom. Hlavu mala sklonenú, tagže jej nebolo vidieť tvár. Po chvíli zašla za zákrutu cesty a vyšla so zrkadla. Obraz sa zmenil. Nakrátko, no veľmi živo zazrel obrázok Bilba, ktorý sa nervózne prechádzal po svojej izbičke. Do oblokou búšil dážď.

RIEŠENIE

JOHN RONALD REUEL TOLKIEN                              

Pán prsteňov

    „Chceš sa teraz pozrieť ty, Frodo?“ spýtala sa Pani Galadriel.

    „Pozriem sa,“ povedal Frodo. Vystúpil na podstavec a nahol sa nad tmavú vodu. Zrkadlo ihneď spriezračnelo(,) a zbadal v ňom súmračnú krajinu. V diaľke sa proti bledému nebu črtalo tmavé horstvo. Do nedozerna sa tam vinula dlhá sivá cesta. Po nej kráčala z diaľky postava, sprvu nezreteľná a malá, ale blížila sa a bola čoraz väčšia a zreteľnejšia. Frodo si odrazu uvedomil, že mu pripomína Gandalfa. Takmer naňho zavolal menom, ale potom zbadal, že postava nie je oblečená v sivom, ale v bielom. Hlavu mala sklonenú, takže jej nebolo vidieť tvár. Po chvíli zašla za zákrutu cesty a vyšla zo zrkadla. Obraz sa zmenil. Nakrátko, no veľmi živo zazrel obrázok Bilba, ktorý sa nervózne prechádzal po svojej izbičke. Do oblokov búšil dážď.

 

3. KOLO - 3. štvrťrok

Božena Slančíková Timrava - Ťapákovci /úryvok/

     Jar nastala. Lúče slnka otepleli; zem zohriata vydáva paru a vôňu. Povetrie kĺzké, sťaby hladilo, a plné sviežosti. Tráva na lúkach tisne sa von vŕby a rakyty začínajú pučať pri potokoch. Všetko budí sa k životu a hýbe k činu. Ľut chvatom berie sa do jarných prác.

     Iba u Ťapákov chlapi postávajú po dvore a nemôžu striasť zo seba zimnú lieň. Nemôžu sa nahútať, či ísť dnes začať oračku či nie. Role síce túžia za pluhom - no nie je piatok, ale streda. U Ťapákov však odjakživa nezačínali práce v iný deň. V minulý piatok orať nemohli, bolo primokro, treba im šetriť slabo prezimovaní statok, ale ak budú čakať do piatku, zatvrdne zem. Mali by teda ísť dnes, ale či to bude dobre, či sa vydarí, keď začnú prácu v iný deň?

     U Ťapákov národa je veľa. Štiria bratia so ženami a deťmi; piaty najmlatší, Mišo, ešte mládencom. Dievka jedna, Anča, tridsaťročná - nevidatá. Nevydala sa - je mrzačkov. Lámka jej telo pokazila ešte za malička. Nechodí, len na dlaniach a kolenách čo sa vláči po chyži. Po driek je pekná; tvár má krásnu dosial; ale nohy si vystrieť nemôže...

RIEŠENIE

     Jar nastala. Lúče slnka otepleli; zem zohriata vydáva paru a vôňu. Povetrieĺzké, sťaby hladilo, a plné sviežosti. Tráva na lúkach tisne sa von /chýbajúca čiarka/ vŕby a rakyty začínajú pučať pri potokoch. Všetko budí sa k životu a hýbe k činu. Ľut chvatom berie sa do jarných prác.

     Iba u Ťapákov chlapi postávajú po dvore a nemôžu striasť zo seba zimnú lieň. Nemôžu sa nahútať, či ísť dnes začať oračku /chýbajúca čiarka/ či nie. Role síce túžia za pluhom - no nie je piatok, ale streda. U Ťapákov však odjakživa nezačínali práce v iný deň. V minulý piatok orať nemohli, bolo primokro, treba im šetriť slabo prezimovaní statok, ale ak budú čakať do piatku, zatvrdne zem. Mali by teda ísť dnes, ale či to bude dobre,  či sa vydarí, keď začnú prácu v iný deň?

     U Ťapákov národa je veľa. Štyria bratia so ženami a deťmi; piaty najmladší, Mišo, ešte mládencom. Dievka jedna, Anča, tridsaťročná - nevydatá. Nevydala sa - je mrzáčkou. Lámka jej telo pokazila ešte za malička. Nechodí, len na dlaniach a kolenách čo sa vláči po chyži. Po driek je pekná; tvár má krásnu dosiaľ; ale nohy si vystrieť nemôže...

 

2. KOLO - 2. štvrťrok

Alexander Sergejevič Puškin - Kapitánova dcéra /úryvok/P

RA„Šiel som do Belogorskej pevnosti vyslobodiť sirotu, ktorej tam krivdia." Pugačovovi sa zablískali oči.

     „Kto z mojich ľudí sa opovažuje krivdiť sirote! zaričal. " Nech je to, kto chce, môjmu súdu neujde. Vrav kto je vinníkom?"

     „Švabrin je vinník, " odpovedal som.  „Drží v nevôli dievča, ktoré si vydel choré u popovej ženy, a násilím si ho chce vziať za ženu."

     „Veď ja naučím Švabrina,“  výhražne povedal Pugačov. „Zvie ten, čo je to pod mojou vládou svojvoľne kriudiť ľudu. Obesím ho.“

     „Dovoľ mi prehovoriť slovíčko,“ povedal Zabijak chripľavým hlasom. „Bez rozmislu si Švabrina vymenoval za veliteľa pevnosti a teraz ho zas chceš obesiť. Už si urazil kozákou, keď si im dal zemana za veliteľa; nenastraž i zemanov popravami na prvé obvinenie.“

     „Netreba ich ani ľutovať ani milosť im dávať!" povedal starček s belasou stuhou. „Švabrina popraviť nie je škoda; ale nebude od veci i pána dôstojníka náležite vypočuť, načo ráčil príjsť. Ak ťa neuznáva za cára, nemá čo u teba spravodlivosť hľadať, a ak uznáva, prečo do dnešného dňa sedel v Orenburgu s tvojími nepriateľmi?“

RIEŠENIE

Alexander Sergejevič Puškin - Kapitánova dcéra /úryvok/

     „Šiel som do Belogorskej pevnosti vyslobodiť sirotu, ktorej tam krivdia." Pugačovovi sa zablískali oči.

     „Kto z mojich ľudí sa opovažuje krivdiť sirote! /chýbajúce úvodzovky/ zaričal. " Nech je to, kto chce, môjmu súdu neujde. Vrav /chýbajúca čiarka/ kto je vinníkom?"

     „Švabrin je vinník, " odpovedal som.  „Drží v nevôli dievča, ktoré si vydel choré u popovej ženy, a násilím si ho chce vziať za ženu."

     „Veď ja naučím Švabrina,“  výhražne povedal Pugačov. „Zvie ten, čo je to pod mojou vládou svojvoľne kriudiť ľudu. Obesím ho.“

     „Dovoľ mi prehovoriť slovíčko,“ povedal Zabijak chripľavým hlasom. „Bez rozmislu si Švabrina vymenoval za veliteľa pevnosti a teraz ho zas chceš obesiť. Už si urazil kozákou, keď si im dal zemana za veliteľa; nenastraž i zemanov popravami na prvé obvinenie.“

     „Netreba ich ani ľutovať /chýbajúca čiarka/ ani milosť im dávať!" povedal starček s belasou stuhou. „Švabrina popraviť nie je škoda; ale nebude od veci i pána dôstojníka náležite vypočuť, načo ráčil príjsť. Ak ťa neuznáva za cára, nemá čo u teba spravodlivosť hľadať, a ak uznáva, prečo do dnešného dňa sedel v Orenburgu s tvojími nepriateľmi?“PI

SNÉ CVIČENIA

1. KOLO - 1. štvrťrok

Jozef Gregor Tajovský - Statky-zmätky /úryvok/

Ďurko:     Zuzka! (Blýži sa k nej.) Taký je môj život od pol roka, akoby som bol zabitý. Bodaj by som oň prišiel v ten večer v Jeseni. Ak by si mohla, začnime ho znovu žiť. Ja sa mu úfam. Chudobný ale poriadny život.

Zuzka:      Daj pokoj. Mohla by ti zas nejaká pod oči padnúť.

Ďurko:      Nikdy!

Zuzka:     (Vyhýba sa mu.) Nevieš, a mňa by si mohol znovu nechať. Ak poznávaš dosavádny život svoj, tým lepšie. Zanechaj ho a tráp sa, ako vieš. Ja sa tieš budem; škoda by nám bolo znovu začínať. Už mi otvrdlo srdce, zabudla som na utisky, majme pokoj. Vzal si si druhú, nemôžeš mať mňa. Ži s tou.

Ďurko:      Nech sa mi nohy zlámu, ak ja za tou viac vkročím, len pomyslím. Hlaď na naše dieťa.

Kata:        (Prosebne.) Dcéra moja! S planým mužom je zle a bez neho ešte horšie.

Zuzka:     (Prísne.) Mama...

Ďurko:      Čo povieš tomu dieťaťu?

Zuzka:      Nikdy Ťa mu nespomeniem, ak ho bude Pánboh živiť. (Uztrnutie.)

Ďurko:      Čo keď narastie?

Zuzka:      Že si - umrel. (Všetci slzia. Prestávka.)

Ďurko:      A keď mu druhý povedia, že žijem?

Zuzka:      Nech potom sám súdi nad tebov.

Ďurko:     (Potáca sa a odchodí.)

RIEŠENIE

Jozef Gregor Tajovský - Statky-zmätky /úryvok/

Ďurko:       Zuzka! (Blýži sa k nej.) Taký je môj život od pol roka, akoby som bol zabitý. Bodaj by som oň prišiel v ten večer v Jeseni. Ak by si mohla, začnime ho znovu žiť. Ja sa mu úfam. Chudobný /chýbajúca čiarka/ ale poriadny život.

Zuzka:      Daj pokoj. Mohla by ti zas nejaká pod oči padnúť.

Ďurko:      Nikdy!

Zuzka:     (Vyhýba sa mu.) Nevieš, a mňa by si mohol znovu nechať. Ak poznávaš dosavádny život svoj, tým lepšie. Zanechaj ho a tráp sa, ako vieš. Ja sa tieš budem; škoda by nám bolo znovu začínať. Už mi otvrdlo srdce, zabudla som na utisky, majme pokoj. Vzal si si druhú, nemôžeš mať mňa. Ži s tou.

Ďurko:       Nech sa mi nohy zlámu, ak ja za tou viac vkročím, len pomyslím. Hlaď na naše dieťa.

Kata:        (Prosebne.) Dcéra moja! S planým mužom je zle a bez neho ešte horšie.

Zuzka:     (Prísne.) Mama...

Ďurko:      Čo povieš tomu dieťaťu?

Zuzka:      Nikdy Ťa mu nespomeniem, ak ho bude Pánboh živiť. (Uztrnutie.)

Ďurko:      Čo keď narastie?

Zuzka:      Že si - umrel. (Všetci slzia. Prestávka.)

Ďurko:      A keď mu druhý povedia, že žijem?

Zuzka:      Nech potom sám súdi nad tebov.

Ďurko:     (Potáca sa a odchodí.)